Kedy sa to vlastne všetko začalo? No, to bolo zložitejšie. Skauting bol v Dolnom Kubíne obnovený okolo roku 1994. Ale terajší 53. zbor Gentiana vznikol až v roku 2000. Na čele zboru stojí Andrej Žilka (Žili)),v minulosti to bol Pamajorán, ktorému sa za krátky čas podarilo vybaviť všetky papierovačky, takže nás už nič nebrzdilo v našej činnosti.

Ale nemyslite si, že to bol len Jano, ktorý chcel zakladať zbor. Bolo to úsilie viacerých, dnes už aj zabudnutých ľudí. Takže si to pekne zhrňme. Popri Pamajoránovi to bol Mišo Baňas. Ako prvá vznikla družina Chočských vlkov.Do tejto družiny patril: Jano Kianička (radca družiny), Mišo Baňas, Táňa Žilková, Tomáš Opárty, Ivan Dudáš. Neskoršie pričlenená Borka tvorila základ oddielu skautiek, po čase oddielu včielok. Za krátku dobu vznikla jedna veľmi dôležitá družina – Družina netopierov. Jej zakladatelia a členovia (Tibor, Jožo, Paľo, Peťo, Maťo, Miloš) spolu s neskoršími prírastkami a radcami iných (mladších) družín (PeťoEf, Andrej, Mišo) organizovali množstvo perfektných akcíí. Postupne pritiahli k sebe množstvo zaujímavých ľudí, ktorí v tomto období tvoria roverský základ 1. oddielu skautov.

So včelami to bolo také hmlisté po dobu asi tak 2 rokov, kedy Borka nevedela čo…alebo možno vedela, ale o tom nikomu nevravela a včielky sa absolútne izolovali od zboru. Momentálna situácia je našťastie trochu iná – včely tvoria základ 2. oddielu skautiek…

K histórii patria asi aj nejaké tie zorganizované akcie. No bolo ich za ten čas veľmi veľa. Medzi najdôležitejšie patria: Putovný tábor 2000, Východná 2001, Východ slnka na Choči, Hrebeň Nízkych Tatier 2001, Okolo Tatier 2001, návšteva Belgičanov na Orave a množstvo ďalších…

Skautský život v Dolnom Kubíne, a teda aj históriu zboru vo veľkej miere ovplyvnil náš Skautský dom v Mokradi. Máme ho v bezplatnom prenájme od Spišskej katolíckej charity. Množstvo akcii sa konalo práve tu. V budúcnosti by mal byť (a vlastne je už aj teraz) pre zbor veľkou výhodou, pretože na rozdiel od iných zborov nemáme problémy s vlastnými priestormi.

2 roky intenzívneho skautingu, to je aj množstvo kontaktov s inými zbormi. Najlepšie vzťahy máme s 10. zborom Trstená, so 111.zborom Erin zo Žiliny a so skautami z Tvrdošína. Poznajú nás aj v 37.zbore Fatran z Martina, v Ružomberku a bolo by zlé nespomenúť skautov z Belgicka a čiastočne aj z Holandska.

HISTÓRIA SKAUTINGU

“Skauting je dobrovoľné, nepolitické, výchovné hnutie pre mladých ľudí, otvorené všetkým bez rozdielu pôvodu, rasy alebo vyznania, v zhode s cieľom, princípmi a metódou vytvorenými zakladateľom Sirom Robertom Baden-Powellom a tými, ktorí ho nasledujú.”

Skauting bol založený anglickým generálom lordom Robertom Baden-Powellom. V roku 1907 zorganizoval prvých chlapcov a na ostrove Brownsea, ktorý je súčasťou Veľkej Británie, prvý tábor. Vzniklo tak skautské hnutie, ktoré bolo rok na to založené oficiálne. Bol to však len skauting pre chlapcov. Ako odozvu na chlapčenský skauting založila manželka zakladateľa, Olave Baden-Powellová dievčenský skauting. Skautské hnutie sa začalo masovo rozširovať a dnes má vyše 26 miliónov členov.

Na území Slovenska počas Rakúsko-Uhorska vznikali prvé oddiely skautov od roku 1911. Prvý slovenský skautský oddiel vznikol v marci 1919 v Žiline. Po nástupe k moci v roku 1933 Adolf Hitler zrušil skauting v Nemecku aj Rakúsku. Aj autonómna slovenská vláda nariadením z novembra 1938 obmedzila činnosť skautingu len na Slovenský katolícky skauting. Tento pár mesiacov po rozpade Československa, začiatkom roka 1940 zanikol. Po skončení 2. svetovej vojny a obnovení Československa bol obnovený aj skauting. V Čechách pod názvom Junák a na Slovensku Slovenský junák. Po udalostiach vo februári 1948 skauting opäť zanikol. Po krátkom oživení činnosti v rokoch 1968-’69 bol v júni 1970 československý junák opäť zrušený. Až do roku 1989 československí skauti a skautky zdanlivo neexistovali. Počas zakázaných období sa však niektoré skautské oddiely naďalej v tajnosti stretávali a táborili a naďalej realizovali skautské ideály vo svojom živote. Ani táto trojnásobná likvidácia však nedokázala skauting u nás zničiť. Už 3. 12. 1989 sa skauti a skautky znovu zišli, aby znovu obnovili naše skautské ideály. Osobné napredovanie je zmyslom a najdôležitejšou úlohou skautskej výchovy. Nejde tu o odovzdávanie znalostí a zručností, ale o výchovu. To znamená, že by sme mali človeka priviesť k tomu, aby sa učil sám, z vlastnej vôle tie veci, ktoré zdokonaľujú jeho charakter.” -Robert Baden Powell